História vegetariánstva

Najstaršie záznamy o vegetariánstve ako takom pochádzajú už zo starovekeho Grécka a hlavne Indie. Vegetariánstvo bolo v tých dobách úzko späté s myšlienkou nenásilia voči zvieratám. V starovekej Indii praktizovali vegetariánstvo skupiny nasledujúce védske náboženstvo, džinisti a budhisti.

Vegetariánstvo ako princíp a spôsob života bolo skôr charakteristické pre malý počet osôb, ktoré zvyčajne patrili k špecifickým filozofickým školám alebo náboženským skupinám. Napr. o Pytagorasovi sa tiež hovorilo ako o otcovi vegetariánstva na západe.

Pre vegetariánov v staroveku bolo konzumovanie mäsa prekážkou pri ich asketických a filozofických snahách. Väčšina z nich mala pre vegetariánstvo etické dôvody - odmietali náboženské rituály zvieracích obetí a zdôrazňovali, že ľudia by sa mali správne správať ako medzi sebou, tak by mali mať aj správny postoj k zvieratám. Počas obdobia osvietenstva začiatkom 19. storočia sa v Anglicku, tieto myšlienky ujali viac ako kdekoľvek inde v Európe. Anglickí vegetariáni boli obzvlášť nadšení v zavádzaní svojich zásad. Skupina anglických vegetariánov bola malá, ale zato vysoko motivovaná a aktívna. Mnoho z nich uznávalo jednoduchý život založený na minimalizme, čisté jedlo, dobročinné ideály a striktné morálne a etické zásady.

Vegetariánstvo sa často spájalo aj s kultúrnymi reformnými hnutiami. Bolo propagované ako základnou časťou prirodzeného spôsobu života. Niektorí z hlavných zástancov vtedy ostro kritizovali vtedajšu spoločnosť a sociálnu situáciu a usilovalo o zlepšenie zdravia verejnosti. V roku 1908 bola založená Medzinárodná vegetariánska únia (International Vegetarian Union). Popularita vegetariánstvo na Západe počas dvadsiateho storočia rástla ako dôsledok výživových, etických a v neposlednej dobe aj ekologických a ekonomických záujmov. Tento princíp je aj dnes bežným argumentom v diskusiách o etických aspektoch stravovanie.

Medzi prvé významné osobnosti, ktoré ich podporovali, patrí Leonardo da Vinci.