Niečo viac o vegetariánstve
Oplatí sa to?
Vegetariánmi sa ľudia stávajú z rozličných dôvodov:
- náboženské a duchovné dôvody - nenásilné konanie voči žijúcim tvorom
- zdravotné dôvody (znížené riziko ochorení ako rakovina, kardiovaskulárne choroby, cukrovka 2.typu, ...)
- etické dôvody - spolupatričnosť so zvieratami s ohľadom na ich práva. Vegetariáni sú presvedčení, že nemajú žiadne právo zabíjať zvieratá a konzumovať ich.
- enviromentálne dôvody - veľký dopyt po zvieracích produktoch má za príčinu zvyšovanie ich chovu a pestovania potravín (napr. obilie) na ich vykrmovanie. Dobytok spotrebuje ročne 38% celosvetovej produkcie obilnín. Dva hektáre pôdy vraj uživia 1 človeka konzumujúceho mäsitú stravu, alebo 14 vegetariánov, alebo 50 vegánov.
Ľudské trávenie a otázka mäsa
Ľudský tráviaci trakt sa skladá z dlhej stočenej trubice, ktorá siaha od úst cez žalúdok až po konečník a ďalších orgánov, ako je pečeň, slinné žľazy, či pankreas. Trvá mnoho hodín, pokiaľ potrava prejde celým tráviacim traktom. Niektoré živiny, ako soli a minerály sa vstrebávajú do krvi priamo. Bielkoviny, cukry a tuky sa však musia najskôr rozložiť na menšie molekuly. Uskutočňuje sa to mechanicky, ale aj pomocou tráviacich enzýmov. Najrýchlejšie sa trávia cukry, trochu dlhšie bielkoviny a najdlhšie to trvá tukom.
Ako dlho trávime konkrétne potraviny:
- Ovocie - 30 minút až 2 hodiny
- Zelenina - 1 až 2 hodiny
- Obilniny - 2 až 3 hodiny
- Strukoviny - 2 až 3 hodiny
- Cestoviny - 4 hodiny
- Chlieb - 4 hodiny
- Syr- 5 hodín
- Vajce - 5 hodín
- Ryba - 4 - 5 hodín
- Mäso - 6 - 8 hodín
Táto tabuľka je orientačná. Presné časy, ktoré trávime trávením sú dosť individuálne. Závisia od množstva a kombinácie prijatých potravín (pozri Delená strava), no najmä od metabolizmu konkrétneho človeka. Napríklad ľudia s krvnou skupinou 0 majú predpoklady lepšie stráviť živočíšne bielkoviny v porovnaní s jedincami s krvnou skupinou A, ktorí sa označujú ako prirodzení vegetariáni, a ktorí živočíšne bielkoviny trávia veľmi ťažko (pozri Stravovanie podľa krvných skupín)
Mäso je vo všeobecnosti ťažko stráviteľné pre všetky krvné skupiny bez rozdielu, pretože jeho strávenie trvá človeku 6 až 8 hodín. Po 4 hodinách sa však potrava začína v čreve kaziť a hniť. To je jeden z hlavných dôvodov prečo majú mäsožravci vo zvieracej ríši krátky tráviaci trakt. Potrebujú, aby sa mäso dostalo z čriev do pár hodín a aby vyťažili z potravy čo najviac v čo najkratšom čase. Človek však patrí k plodožravcom, ktoré majú tráviaci trakt dlhší a viac uspôsobený pre prijímanie potravy vo forme najrôznejších plodov, ovocia, orechov a pod. Z toho vyplýva, že pre človeka je konzumácia mäsa neprirodzená.
To, čo je dnes problém, však nie je konzumácia mäsa, ale prežieranie sa ním. Naši predkovia nejedli mäso každý deň, či dokonca niekoľkokrát denne. Je známe, že nadmerná konzumácia mäsa podporuje vznik chorôb ako sú rakovina, cukrovka, nadváha, poškodenie kostí, depresívne stavy a iné. Mnoho chorôb sa lieči napríklad čisto rastlinnou stravou. Vysoká spotreba mäsa má taktiež za následok krutú "výrobu" mäsa.
Esenciálne aminokyseliny patria k základným stavebným prvkom našich buniek. Ľudské telo si ich nevie vyrobiť samo, a tak ich prijíma zo stravy, najmä z mäsa, vajíčok, mlieka a mliečnych výrobkov. Z tohto dôvodu odporúča Svetová zdravotnícka organizácia ako najzdravšiu takzvanú lakto-ovo-vegetariánsku stravu, ktorá síce vylučuje mäso a ryby, ale zahŕňa vajíčka, mlieko a mliečne výrobky v malých umiernených dávkach. Pre vegánov, fruktariánov a vitariánov sú zdrojom esenciálnych aminokyselín orechy, semiačka a kvalitné rastlinné oleje.